Test toho, ako šteňa akceptuje dominantné chovanie
Tento test by mala prevádzať osoba, ktorá je pre šteňa cudzia.
Položte šteňa do polohy, kedy leží na brušku a nohy má položené rovnomerne pod sebou (tzv. poloha sfingy). Tlakom zozadu na jeho hlavu sa mu ju snažte položiť na zem:
1. Zápasí a škriabe vás aby ste ho pustili, popri tom aj vrčí a hryzie.
2. Zápasí a škriabe vás aby ste ho pustili.
3. Spočiatku zápasí, potom sa upokojí a oblizuje vaše ruky.
4. Otočí sa na chrbát a začne vám lízať ruky.
5. Prestane sa hýbať.

Test toho, aká je schopnosť šteňaťa nasledovať vás
Tento test robte vždy iba s jedným zo šteniat v tichosti bez použitia hlasu.
Položte psa na zem, postavte sa a pomaly odchádzajte preč, zdržte sa toho, aby ste sa na šteňa pozreli:
1. Ihneď vás nasleduje s vysoko zdvihnutým chvostom a hryzie vám ponožky.
2. Ihneď vás nasleduje s vysoko zdvihnutým chvostom bez toho, aby vás hrýzlo.
3. Ihneď vás nasleduje s chvostom nadol.
4. Váhavo vás nasleduje s chvostom nadol.
5. Vôbec vás nenasleduje a ide si svojou cestou.

Test v stojacej pozícii
Tento test prevádza zo šteňaťom osoba, ktorá je preňho neznáma.
Dajte ruky pod hrudník šteňaťa a držte ho tak, aby sa o dlážku opieralo len zadnými labkami, predné budú vo vzduchu. Držte ho v tejto pozícii 30 sekúnd:
1. Mocne bojuje, pričom vrčí a hryzie.
2. Mocne bojuje.
3. Spočiatku bojuje, ale potom sa upokojí a začne vám lízať ruky.
4. Vôbec nebojuje, len oblizuje ruky.
5. Nehýbe sa, len vyplašene leží.

Test na zistenie, ako šteňa akceptuje nátlak
Tento test prevádza osoba pre šteňa neznáma.
ložte psa na chrbát a držte ho v tejto pozícii tridsať sekúnd s rukou na jeho hrudi.
1. Mocne bojuje a hryzie.
2. Bojuje až pokiaľ nie je voľné.
3. Spočiatku bojuje, ale potom sa upokojí.
4. Nebojuje, len oblizuje vašu ruku.
5. Nehýbe sa, nevzdoruje a môže sa pomočiť.
 

VÝSLEDKY
- 3 a viac odpovedí je 1: dominantné - agresívne: Šteňa je dominantné a má sklony k agresivite. Je hryzavé. Nie je vhodné ako prvý pes do rodiny, kde ešte psa nemali a ani do rodiny s deťmi. Je taktiež nevhodné pre ľudí pokojných, s povoľnou povahou, ani ako domáci maznáčik. Vlastník by mal byť dospelý, špecialista na výchovu. Prístup si vyžaduje pevný, ale nie nervózny.  Pri správnom výcviku môže byť dobrým pracovným alebo strážnym psom, avšak, vždy pod dôslednou kontrolou.
- 3 a viac odpovedí je 2 alebo kombinácia “A” a “B”: tvrdohlavé. Dominantné šteńa, ktoré bude pod dohľadom dobrého cvičiteľa vynikajúcim pracovným psom. Je to pes, ktorý potrebuje tréning a pevnú ruku. Tak, ako v prvom prípade, šteňa nie je vhodné do rodiny s deťmi ani pre ľudí pokojných, hoci by niekto mohol namietať, že majú už deti staršie. Šteňa potrebuje dohľad dospelej osoby.

- 3 a viac odpovedí je 3: rozhodné šteňa ale prispôsobivé. Toto šteňa je vhodné temer pre každého. Pre rodiny s deťmi, pre starších ľudí. Ľahko sa prispôsobí a môže ho mať aj majiteľ, ktorý doteraz psa ešte nevlastnil. Šteňa je vhodné na prácu, ale môže zostať aj domácim maznáčikom.
- 3 a viac odpovedí je 4: submisívne. Šteňa so submisívnou povahou je vhodné pre starších ľudí a do kľudných rodín, taktiež pre psíčkarov nováčikov. Prístup vyžaduje mierny, nenásilný,  ľahko sa cvičí aj socializuje. Zviera nie je príliš použiteľné na prácu, ale je výborné na domáce maznanie.
- 3 a viac odpovedí je 5:  neinteligentné.  Ťažko socializovateľné zviera s nepredvídateľným chovaním.  Je to zviera nevhodné k deťom a nemala by ho vlastniť ani dospelá osoba bez dostatku skúseností. Zviera môže zo strachu hrýzť, alebo sa priveľmi báť v bežných situáciách.
VÝSLEDKY MÔŽU BYŤ NIEKEDY PROTIREČIACE. AK JE TOMU TAK, JE VHODNÉ TEST ZOPAKOVAŤ, TEST SA MOHOL KONAŤ V NESPRÁVNOM ČASE (šteňa mohlo byť primladé, najedené, vystrašené, ospalé atď..)

( prevzaté z časopisu Kynologická revue 07/2003)

Ako si mohol?

Keď som bola šteniatko, zabávala som ťa svojím šantením a rozosmievala som ťa. Nazýval si ma svojím dieťaťom a napriek mnohým rozkúsaným topánkam a niekoľkým "zavraždeným" vankúšom som sa stala tvojím najlepším priateľom. Vždy, keď som bola zlá, pokýval si nado mnou prstom a spýtal si sa: "Ako si mohla?!" - ale nakoniec si mi vždy odpustil, zvalil si ma na chrbát a poškrabkal na bruchu.
Moja výchova k čistotnosti trvala trochu dlhšie, než si predpokladal, lebo si bol hrozne zaneprázdnený, ale spolu sme to zvládli. Pamätám si tie noci, keď som bola pritúlená v posteli k tebe, načúvajúc tvojim tajomstvám a snom a verila som, že život proste nemôže byť lepší. Chodili sme na dlhé prechádzky, behali sme v parku, jazdili v aute, zastavili sa na zmrzlinu (mne si dal len kornútok, lebo vraj zmrzlina nie je dobrá pre psov) a driemala som na slnku, keď som čakala na tvoj príchod domov na sklonku dňa. Postupne si začal tráviť viac času v práci a na svojej kariére a viac času si venoval hľadaniu ľudského partnera. Čakávala som na teba trpezlivo, utešovala ťa, keď si mal zlomené srdce a bol si sklamaný, nikdy som ti nevyčítala zlé rozhodnutia, vždy som nadšene vítala tvoj príchod domov a tešila som sa s tebou, keď si sa zamiloval.
Ona, teraz tvoja žena, nie je "psíčkar" - ale aj tak som ju privítala v našom dome, snažila som jej prejaviť svoju náklonnosť a poslúchala som ju.
Bola som šťastná, pretože ty si bol šťastný. Potom prišli bábätká a ja som bola vzrušená spolu s tebou. Fascinovala ma ich ružovosť, ich vôňa a tiež som sa chcela o ne starať. Ale ty a ona ste sa obávali, že by som im mohla ublížiť a ja som trávila väčšinu času zavretá v inej izbe alebo v klietke. Och, ako som ich chcela ľúbiť, ale stala som sa "zajatcom lásky". Jako vyrastali, stala som sa ich kamarátkou. Vešali sa na moju srsť a ťahali sa za ňu hore na svoje vratké nožičky, pchali mi prstíky do očí, skúmali moje uši a dávali mi pusinky na nos. Milovala som to všetko okolo nich a ich dotyk - pretože tvoj dotyk bol teraz taký zriedkavý - a keby bolo treba, bránila by som ich vlastným životom. Vkrádala som sa do ich postelí a načúvala ich trápeniam a tajným snom a spolu sme čakali na zvuk tvojho auta na prístupovej ceste. Bývali časy, že keď sa ťa iní spýtali, či máš psa, ty si vytiahol z peňaženky moju fotku a rozprával si im o mne príbehy. V posledných rokoch už len povieš "áno" a zmeníš tému.
Už nie som "tvoj pes", ale "iba pes" a rozčuľujú ťa všetky výdavky na mňa. Teraz máš veľkú pracovnú príležitosť v inom meste a ty a oni sa budete sťahovať do bytu, kde nie je dovolené držať zvieratá. Urobil si správne rozhodnutie pre svoju rodinu, ale boli časy, keď ja som bola tvoja jediná rodina. Bola som vzrušená z cesty autom, kým sme prišli k zvieraciemu útulku. Bolo tam cítiť psy a mačky, strach a beznádej. Vyplnil si papiere a povedal: "Viem, že jej nájdete dobrý domov." Pokrčili ramenom a venovali ti bolestný pohľad. Poznali reálnosť umiestnenia psa v strednom veku, aj keď je s "papiermi". Musel si vyprostiť prsty tvojho syna z mojho obojku, keď kričal "Nie, tatko! Prosím, nenechaj ich zobrať môjho psa!" A ja som mala o neho starosť; a akú lekciu si mu to práve dal o priateľstve a vernosti, o láske a zodpovednosti a o úcte k celému životu? Rozlúčil si sa mnou tľapnutím po hlave, vyhol si sa môjmu pohľadu a zdvorilo si odmietol zobrať si môj obojok a vodítko. Ponáhľal si sa, lebo si mal nejaký termín a teraz mám jeden aj ja.
Keď si odišiel, tie dve milé panie povedali, že si pravdepodobne o všetkom vedel niekoľko mesiacov dopredu a neurobil si žiadny pokus nájsť mi nový domov. Potriasli hlavou a povedali "Ako to mohol?" Venujú nám tu v útulku toľko pozornosti, koľko im to ich nabitý rozvrh dovolí. Kŕmia nás, samozrejme, ale moja chuť k jedlu sa stratila už pred mnohými dňami. Najprv som vyskočila a ponáhľala sa ku vchodu vždy, keď niekto prechádzal okolo môjho kotca, dúfajúc, že si to ty - že si zmenil názor - že to celé bol len zlý sen... alebo som dúfala, že to bude aspoň niekto, kto sa o mňa zaujíma, niekto, kto ma zachráni. Keď som si uvedomila, že nemôžem súperiť o upútanie pozornosti so šantením šťastných šteniat, neuvedomujúcich si svoj osud, ustúpila som do najvzdialenejšieho kúta a čakala som.
Začula som jej kroky, keď pre mňa prišla na konci jedného dňa a kráčala som za ňou pozdĺž uličky do oddelenej miestnosti. Veľmi tichá miestnosť.
Dala ma na stôl, poškrabkala za uchom a povedala mi, aby som sa nebála. Srdce mi búšilo v predtuche toho, čo príde, ale miešal sa v tom aj pocit úľavy. Zajatec lásky odišiel v priebehu dní. Ako to už mám v povahe, viac som sa starostila o ňu. Bremeno, ktoré nosí, ju hrozne ťaží, a ja to viem rovnako, ako som rozoznala každú tvoju náladu. Jemne mi stiahla prednú nohu a slza stiekla dolu jej lícom. Oblizla som jej ruku rovnako, ako som teba zvykla utešovať pred mnohými rokmi. Odborne vsunula ihlu do mojej žily. Zacítila som pichnutie a studenú tekutinu prúdiacu do môjho tela, ospalo som si ľahla, pozrela som sa do jej milých očí a zamrmlala som "Ako si mohol?" Možno pretože rozumela mojej psej reči, povedala: "Je mi to tak ľúto." Potľapkala ma a náhlivo vysvetľovala, že je to jej práca zabezpečiť, že pôjdem na lepšie miesto, kde ma nebudú ignorovať, týrať ani zanedbávať, a kde sa nebudem musieť brániť - miesto plné lásky a svetla, tak odlišné od tohto miesta na Zemi. A s posledným zvyškom mojej energie som sa ju snažila presvedčiť zavrtením môjho chvosta, že moje "Ako si mohol?" nebolo myslené na ňu. Bolo to určené tebe, môj milovaný pane, na teba som myslela. Budem na teba myslieť a čakať navždy. Kiež by ti každý v tvojom živote preukázal takú vernosť.

Koniec.

Poznámka autora: Ak vám článok "Ako si mohol" vohnal slzy do očí tak jako mne, keď som ho písal, je to preto, lebo je to príbeh zložený z osudov miliónov zvierat, ktoré umierajú každý rok v amerických útulkoch. Vítaná je snaha všetkých, čo by chceli článok ďalej šíriť pre nekomerčné účely, pokiaľ pripisujú poznámku s autorským právom. Prosím, použite ho na vzdelanie ľudí na svojich stránkach, časopisoch, na informačných tabuliach útulkov a vetrinárnych ošetrovní.

Ďakujem, Jim Willis